MINULOSŤ A PRÍTOMNOSŤ
Založenie našej organizácie Občianske združenie priateľov Bulharskej školy Chrisa Boteva v Bratislave.
Dnes, keď sa vo svojich myšlienkach vraciam späť v čase do založenia našej organizácie v roku 2002, si spomínam na slová vtedajšieho predsedu prof. Pavla Alexiho, ktorý hovorieval, že sa ľudia spájajú, aby pracovali pre danú myšlienku iba vtedy, ak je dostatočne silná, aby ich zjednotila.
Základom každého združenia je predovšetkým občiansky postoj osobností, ktoré sú pripravené energicky a oddane pracovať, aby realizovali hodnotné idey a koncepcie. Osobnosti, ktoré sú pripravené pracovať v mene silnej a budovateľskej myšlienky. „Hľadajte cesty, ktoré vedú k budovaniu zmysluplných a hodnotných projektov, snažte sa vždy bojovať v mene myšlienky, ktorá zjednocuje a vytvára. Iba vtedy ste silní. Boj proti cudzím myšlienkam je ťažký a robí vás slabším, častokrát nezvýhodnených protivníkov.“ Alexi mal pravdu.
Myšlienky, ktoré stáli za naše úsilie, sa začali postupne realizovať. Časom zostali iba hodnotné a silné projekty, ktoré sme venovali vzdelaniu a kultúre našich detí narodených za hranicami rodnej vlasti, a to na Slovensku. Išlo o projekty a idey, za ktorými sa postavili rodičia, verejní činitelia a osobnosti, bulharské a slovenské inštitúcie.
Združenie najprv vzniklo ako rodičovské združenie pri Bulharskej škole Christa Boteva v Bratislave a jeho prvými členmi sa stali rodičia žiakov. Táto škola, ktorú založili ešte Bulharskí zeleninári, sa rokmi zachovala, získala uznanie Slovákov a je dnes uprednostňovanou školou aj pre slovenské deti, nie len pre našich krajanov. Základným cieľom združenia je podporovať činnosť Bulharskej školy Christa Boteva, ktorá bola založená v ďalekom roku 1948 v Bratislave a jej zriaďovateľom bolo bulharské ministerstvo školstva.
V období 2007-2008 vedenie školy, spolu so štatutárnym orgánom združenia, založili prvú Bulharskú škôlku pri škole (celodennú), ktorej zriaďovateľom a základným motorom sa stalo samotné združenie.
Bulharskej škôlke, tak ako aj v škole, sa pracuje s najmladšou generáciou bulharskej komunity v Bratislave, teda s deťmi a mládežou od 3 do 18 rokov. V oboch inštitúciách, okrem nadobúdaniu poznatkov o bulharskom jazyku, literatúre, histórii, zemepisu, folklóre a umení, deti sa vzdelávajú aj v slovenskom jazyku podľa požiadaviek Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Aby sme pomohli rozvoju školy a zlepšili podmienky študijného a vzdelávacieho procesu sme čiastočne financovali rekonštrukciu učební, chodieb a telocvičňu, v súčasnosti každoročne investujeme a nakupujeme študijné pomôcky, technické vybavenie, a uhrádzame mimoškolské aktivity, ktoré posilňujú bulharského ducha najmladších a zoznamujú ich s našimi tradíciami, zvykmi a mravmi.
Za ostatných sedem rokov bola činnosť organizácie sústredená na rozvoj Bulharskej škôlky, ktorá sa mnohonásobne zväčšila. A ak počet detí v roku 2008, keď sme začínali, bol 11, v súčasnosti škôlku navštevuje 50 detí, ktoré sú rozdelené do troch vekových skupín. Pedagogický personál zahrňuje učiteľky, ktoré hovoria po slovensky a po bulharsky. Jedna časť detí, ktoré končia Bulharskú škôlku, pokračujú vo svojom vzdelaní na Bulharskej škole, iné sa zapisujú do slovenských škôl avšak navždy zostávajú priateľmi bulharskej kultúry.
Okrem vyššie uvedených činností naša organizácia každoročne realizuje kultúrne a vzdelávacie projekty pre detí a mládež. Cieľom projektov je zachovanie kultúrnej identity ako aj oboznámenie sa najmladšej generácie Bulharov s bulharskými tradíciami a kultúrou. V tejto súvislosti sa každý rok realizujú projekty s podporou slovenského štátu v rámci programu Kultúry národnostných menšín Úradu vlády Slovenskej republiky.
Príznačný je pre bulharskú komunitu projekt Folklórna dúha, ktorý sa uskutočnil v roku 2011, 2012, 2014, 2015 a 2016. Vydali sme dve knihy literárnych tvorieb a kresieb detí z Bulharskej školy a škôlky s názvom Žijem medzi dvoma kultúrami. V roku 2012 sme vydávali časopis BG sezóny obsahujúci detskú tvorbu.
Za ostatné dva roky sme organizovali tvorivé dielne pre deti venované bulharským tradíciám a obyčajom, a taktiež sme začali pracovať na projektoch s multikultúrnou zameranosťou, ktoré spájajú oficiálne uznané menšiny na Slovensku, medzi ktorými patrí aj tá bulharská. Náš prvý projekt v tomto smere bol športový - nazvali sme ho Športujeme s úsmevom. Zúčastnili sa ho deti z Bulharskej škôlky a školy a ich rovesníci z Nemeckej škôlky a školy v Bratislave. Vďaka dobrej spolupráce sme pre naše deti vytvorili jeden veselý sviatok plný spomienok, o ktorom aj do dnes hovoria detičky, keď sa spolu stretnú. Pretože, tak ako umenie, aj šport zbližuje a pocit vzdialenosti od rodnej krajiny sa ako keby zmenšuje...
Tento rok (2016) sme pripravili tvorivé dielne, ktorých sa zúčastňujú detí z bulharskej, maďarskej a nemeckej menšiny, ako aj malí Slováci. Cieľom každej skupiny je predstaviť obyčaje spojené s tradíciami v rozličných krajinách. Projekt má názov Cesty priateľstva. V marci sa všetci účastníci naučili maľovať vajíčka podľa starej tradičnej technológie známej v regióne Velingradu. Mesiac máj priniesol poznatky o slovenských ľudových piesniach, tancoch a jarných obyčajoch. Na jeseň budeme oslavovať vinobranie, ktoré je tak známe a typické pre Maďarov. V novembri budeme vyrábať lampióny ku sviatku Sv. Martina spolu s nemeckými deťmi. Všetky dielne sa nahrávajú, a film bude oficiálne predstavený v decembri 2016 v Bratislave. Dúfame, že vzbudí záujem a predstavíme ho aj v našej rodnej krajine, aby sme prostredníctvom umenia ukázali spolunažívanie s ostatnými národmi v krajine, ktorá sa stala našim druhým domovom.
Musím podotknúť, že realizácia našich myšlienok vo forme uvedených projektov si vyžaduje nie iba veľa práce a entuziazmu, ale aj podporu širokej verejnosti. Sme hrdí na to, že každoročne dostávame finančné príspevky od Bulharov a priateľov bulharskej kultúry na Slovensku. Vďaka ním sme dokázali rozšíriť činnosť združenia, pracovať s čo raz väčším počtom detí a mládeží, ako aj spolufinancovať rôzne aktivity v rámci kultúrnych a vzdelávacích programov.
V roku 2017 oslávime 15. výročie založenia združenia. Je to obdobie, počas ktorého sme získali skúseností, priateľstvá, partnerstva, bol to čas omylov a úspechov, ktoré nás privedú k novým cestám, k ďalšej etape nášho rozvoja... Nasledujúce kroky - ako obohatiť a rozšíriť činnosť nášho združenia tak, aby sme našim deťom narodeným mimo Bulharska odovzdali znalosti o ich koreňoch, cit národnej hrdosti, uvedomenie si vlastnej identity, pretože predsa len nie sme až tak ďaleko...
Na záver by som chcela uviesť aj mená najaktívnejších členov združenia z minulosti a súčasnosti: Angelina Machová, Anna Ivannova, Pavol Alexi, Ingrid Germanová, Stoyka Dubenova, Milena Peeva.
Radostina Doganova
predsedníčka /2008-2017/