V rámci svojej činnosti Občianske združenie priateľov Bulharskej školy Christa Boteva v Bratislave podporuje publikáciu literárnych textov, poéziu, článkov a iných prekladov z bulharského do slovenského jazyka. Predstavujeme vám bulharskú poetku Ameliu Ličevu zo Sofie a prekladateľku a poetku Dimanu Ivanovu bulharského pôvodu, žijúcej na Slovensku.
Amelia Ličeva - Viedeň Niekedy môj pradedo poslal pohľadnicu z Viedne s fotografiou Prátra[1] a napísal „Musí sa to vidieť!“ A moja mama, pohľadnicu stratila, ale jeho slová si ešte pamätá a pamätá si aj svoj sen o Viedni, hovorí mi o tomto meste ako o centre Európy, ktoré musím vidieť v novom storočí sa prechádzam v jednom veľkom parku, okolo strelníc, kolotočov a stánkov, kde sa predáva cukrová vata nie je to až tak odlišné od Sofie, a od Borisovej záhrady[2] z môjho detstva, chuť sladkého je tá istá iba tých jazykov je viac a radosť je skutočnejšia a keď sa vyveziem hore na kolotoči a pozriem sa na Viedeň pod mojimi nohami, chápem čo a prečo napísal môj pradedo
[1] Viedenský zábavný park. [2] Myslí sa záhrada prvého bulharského kresťanského cára Borisa. Z bulharského originálu preložili: Dimana Ivanová a Igor Krucovčin Z básnickej zbierky Musí sa to vidieť (2013) Prvá publikácia básne: https://www.encyklopediapoznania.sk/clanok/5766/liceva-amelia-1968-vieden
Амелия Личева - Виена Някога прадядо ми пратил картичка от Виена със Пратера и написал „Трябва да се види!” И майка ми, която не пази картичката, но помни разказа и помни мечтата си по Виена ми говори за този град като за центъра на Европа, който трябва да видя в един нов век, аз се разхождам из един огромен парк, покрай стрелбища, въртележки и павилиончета със захарен памук не е кой знае колко по-различно от София и Борисовата градина от детството ми вкусът на лакомствата е същият само дето езиците са повече и веселието е по-автентично но когато се качвам на колелото и поглеждам Виена изпод краката си разбирам какво и защо е написал прадядо ми
Стихотворението е от книгата „Трябва да се види“ (2013) Amelia Ličeva sa narodila v roku 12. januára 1968 v Sofii, v Bulharsku. Je profesorkou teórie literatúry na Fakulte slovanských filológií na Univerzite Sv. Klimenta Ochridského v Sofii a hlavnou redaktorkou literárnych novín Literaturen vestnik. Je autorkou piatich básnických zbierok: Oko hľadiace na ucho (1992), Druhá knižnica Babylonu (1997), Abecedy (2002), Moje Európy (2006), Musí sa to vidieť (2013). Je tiež autorkou (spoluautorka: Gergana Dačeva) Slovníka lingvistických a literárnych pojmov (2012) a štyroch literárno-vedeckých štúdií: Dejiny hlasu (2002), Teórie literatúry. Od Platóna do postmodernizmu (spoluautorky: Mirjana Janakieva a Evgenia Pančeva), (2005), Hlasy a identity v bulharskej poézii (2007) a Politiky súčasnosti (2010). Амелия Личева е родена на 12 януари 1963 година в София. Тя е професор по теория на литературата към едноименната катедра на Факултета по славянски филологии на Софийския университет и главен редактор на „Литературен вестник“. Автор е на теоретичните книги „Истории на гласа”, „Теория на литературата” (в съавторство), „Гласове и идентичности в българската поезия”, „Политики на днешното”, както и на стихосбирките „Око, втренчено в ухо”, „Втората Вавилонска библиотека”, „Азбуки” и „Моите Европи”.
Dimana Ivanova - Pohľadnica z Bratislavy Na Slovensku, v centre Bratislavy dnes Čumil vykúka spod zeme, spoza rohu sliedi Paparaci a SchÖne Náci nám kynie dlaňou a ticho máva cylindrom. Rieka sa vetví, priezračnejšia než les, a dlhé biele mosty sa týčia ako katedrály a ulice syčia sťa hady. Po hlavnej ulici – po Obchodnej prechádzajú starci, obete a kati, a podpätkami dupú po stratených novinách. „Milan Rúfus už nie je medzi živými!“ – oznamuje titulná strana, a ja kráčajúc beriem tie noviny do rúk a uprostred námestia kričím do tváre davu: „Nech žije!“
Preklad z bulharčiny: Igor Hochel Prvá publikácia básne: Ars Poetica. XI. ročník medzinárodného festivalu poézie 17. – 21. Októbra 2013. Bratislava, 2013.
Димана Иванова - Картичка от Братислава В Словакия, във центъра на Братислава, днес Чумил от земята се подава, зад ъгъла наднича Папарац, а Шьоне Наце с длан ни поздравява и тихо маха с шапката към нас. Реката се разлиства, по-прозрачна и от гора, а белите мостове дъги издигат като катедрали и улиците съскат като змии. На главната й улица – „Търговска”, минават старци, жертви и палачи, и тъпчат със подметки паднал вестник. „Милан Руфус не е помежду живите!” – чете се на заглавната му страница, а аз минавам, вдигам го в ръката си и от самия център на площада крещя срещу тълпата: – Да живее!
Стихотворението и от книгата „Покана за баща“ (изд. Ерго, София: 2012). Dimana Ivanova (PhD.) Narodila sa v bulharskej Varne. Vyštudovala slovanské filológie na Sofijskej univerzite (ako vedľajší odbor francúzsku filológiu) a v roku 2011 obhájila doktorat komparatívnej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. Je autorkou knihy poézie Pokana za bašta (Pozvanie pre otca, 2012). Preklady jej básní boli uverejnené vo viacerých významných literárnych periodikách v Bulharsku, Macedonsku, Slovensku, Česku, USA, Kolumbii a Kanade. Je dvojnásobnou držiteľkou ceny Grigora Lenkova za preklad básní Kateřiny Rudčenkovej, Radka Malého a Radka Friedricha. V roku 2008 vyhrala konkurz na zahraničný doktorandský vedecký projekt na Slovenskej akadémii vied. Jej literárne-vedecké štúdie boli uverejnené v literárnych periodikách v Česku, Slovensku, Bulharsku, ako napríklad Kontexty, Tahy, Homo Bohemicus. Zostavila antológiu básní Antología para la mariposa spolu s kolumbijským básnikom Robertom Maxom Steenkistom, ktorá vyšla v Kolombii v roku 2016. Je stálou príspevateľkou českého literáneho časopisu iliteratura.cz v rubrike pre bulharské knihy. Vyučuje na strednej škole na Slovensku, je členkou českej asociácie novinárov a českej Obce prekladateľov (prekladá najmä z češtiny a slovenčiny). Димана Иванова (р. 1979, Варна). През 2003 год. се дипломира в Софийския университет „Свети Климент Охридски” като магистър-филолог с две специалности – славянска филология с профил чешки език и литература и френска филология. Два пъти е носител на наградата за млади чешки преводачи от конкурса „По стъпките на Григор Ленков”, организиран от Чешки център в София. Доктор по сравнително литературознание на Карловия университет в Прага. Автор е на поетичната стихосбирка „Покана за баща” (изд. „Ерго”, 2012), а втората й стихосбирка „Азбука на желанията“ се очаква да излезе през октомври 2016 година в издателство „Скалино“ в София. Нейни стихове са преведени и публикувани на английски, чешки, словашки, македонски, румънски, испански и руски езици. Съставител е на „Антология на пеперудата“, заедно с колумбийския поет Робърт Макс Стийнкист, която излиза през 2016 година в Колумбия. От 2012 година до днес преподава френски език; изкуство и култура в „Гимназия в Малацки ул. 1 май“ в Словакия. Член е на Съюза на чешките преводачи, Съюза на чешките журналисти, Чешко-словашката асоциация по сравнително литературознание и Поетичното сдружение „Poetas del mundo”.